Záverečná skúška

ZÁVEREČNÁ SKÚŠKA

Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

Záverečná skúška sa člení na:

a) písomnú časť,

b) praktickú časť,

c) ústnu časť.

V písomnej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme. V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme. V ústnej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky.

Záverečná skúška sa koná

a) v riadnom skúšobnom období od 16. júna do 30. júna,

b) v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku. Záverečná skúška je verejná okrem jej písomnej časti. Čas trvania skúšok žiakov so zdravotným znevýhodnením môže predseda skúšobnej komisie primerane predĺžiť.

 

Organizácia a priebeh záverečnej skúšky

Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú:

a) predseda,

b) podpredseda,

c) triedny učiteľ.

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) majster odbornej výchovy, učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,

b) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena b).

Predsedov skúšobných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy do 15. apríla. Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický zamestnanec spĺňajúci kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná. Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v mimoriadnom skúšobnom období je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca. Podpredsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe. Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku musí spĺňať tieto predpoklady: a) má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom učebnom odbore, b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného odboru. Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku prizvať na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

Témy jednotlivých častí záverečnej skúšky Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predsedu predmetovej komisie riaditeľ školy do 31. marca.

a) Písomná časť ZS Témy na písomnú časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Na písomnú časť záverečnej skúšky sa určí 1 téma až 10 tém. Písomná časť záverečnej skúšky trvá od 45 minút do 120 minút. Písomná časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni.

b) Praktická časť ZS Témy na praktickú časť záverečnej skúšky vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov. Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určí podľa náročnosti a špecifík odboru 1 téma až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na ktorých výkon sa žiaci pripravujú. Praktická časť záverečnej skúšky trvá podľa povahy učebného odboru najviac 24 hodín. V odboroch, v ktorých si to charakter skúšky vyžaduje, môže praktická časť skúšky trvať až štyri týždne. Praktická časť záverečnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce. Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky sa za jednu hodinu praktickej časti záverečnej skúšky považuje čas 60 minút.

c) Ústna časť ZS Témy na ústnu časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Na ústnu časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém. Ústna časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 minút až 30 minút. Ústna časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže komisia vyskúšať najviac 30 žiakov.

Klasifikácia jednotlivých častí ZS

Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom prospechu. Klasifikáciu žiaka z písomnej časti záverečnej skúšky, praktickej časti záverečnej skúšky alebo ústnej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh člena skúšobnej komisie hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje predseda skúšobnej komisie pre ZS. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v SDV, rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

Písomná časť ZS Písomná časť záverečnej skúšky sa koná v triedach teoretického vyučovania. Žiaci vypracovávajú vylosovanú otázku na čisté papiere označené pečiatkou školy, prípadne predtlačené papiere s tabuľkami pre vypracovanie technologického postupu, označené pečiatkou školy. Jednotlivé časti témy sú hodnotené určitým počtom bodov v závislosti od obtiažnosti. Vypracovanie vyžrebovanej témy hodnotia členovia skúšobnej komisie záverečných skúšok. Na základe dosiahnutého počtu bodov pridelí skúšobná komisia žiakovi príslušný stupeň prospechu.

Praktická časť ZS Praktická časť záverečnej skúšky sa koná v dielňach odborného výcviku alebo na pracoviskách spolupracujúcich zamestnávateľov, pod dozorom členov skúšobnej komisie záverečnej skúšky. Pri hodnotení praktickej časti záverečnej skúšky sa plnenie praktickej úlohy každého žiaka posudzuje na základe splnenia uvedených kritérií hodnotenia pre jednotlivé učebné odbory. Úroveň naplnenia jednotlivých kritérií sa ohodnotí pridelením príslušného počtu bodov. Úroveň naplnenia jednotlivých kritérií vyhodnocujú členovia skúšobnej komisie záverečnej skúšky. Dosiahnutý počet bodov za jednotlivé kritériá sa sčituje. Na základe celkového dosiahnutého počtu bodov, podľa stupnice hodnotenia, pridelí skúšobná komisia každému žiakovi stupeň prospechu (1 až 5).

Ústna časť ZS V rámci ústnej časti záverečnej skúšky sa vedomosti žiakov overujú formou ústnej odpovede na vyžrebovanú tému.

Hodnotenie záverečnej skúšky

Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie písomnej časti záverečnej skúšky, klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie ústnej časti záverečnej skúšky. Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal ústnu časť záverečnej skúšky. Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške klasifikuje žiaka takto:

a) prospel s vyznamenaním, ak nemá 1. na záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky prospech horší ako výborný a na písomnej časti skúšky a ústnej časti skúšky priemerný prospech horší ako 1,5 a v odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

b) prospel veľmi dobre, ak nemá 1. na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a na písomnej časti skúšky a ústnej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a v odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

c) prospel, ak nemá 1. na záverečnej skúške z písomnej časti skúšky, praktickej časti skúšky a ústnej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

d) neprospel, ak má 1. na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný.

Opravná skúška

Ak bol žiak na záverečnej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky. Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku.